RELAXÁCIE & MEDITÁCIE

Spojením oboch techník sa dostaví ešte hlbšie uvoľnenie tela a ešte výraznejšie upokojenie mysle

O relaxácii

O čo ide? Relaxačné techniky vychádzajú z poznatkov o vzájomnej súvislosti medzi svalovým napätím, psychickou tenziou a funkčným stavom vegetatívnej nervovej sústavy. Keďže vôľou vieme zmeniť tonus kostrového svalstva, máme možnosť využiť riadenú svalovú relaxáciu k dosiahnutiu psychického uvoľnenia a k ovplyvneniu funkcií riadených vegetatívnou nervovou sústavou. Techniky využívajú aj prácu s psychickými fenoménmi ako napríklad imaginácia a vizualizácia. 

O meditácii

O čo ide? Meditácia sa dá považovať za formu tréningu mysle, za "cestu do vlastného vnútra", počas ktorej nám prestáva vládnuť obvyklá mentálna vrava. Je našou prirodzenou danosťou zažiť pokojnú a vyrovnanú myseľ bez smútku či hnevu z minulosti, alebo obáv z budúcnosti. Jedná sa o potenciál, ktorý máme možnosť rozvíjať. Počas meditácie sa snažíme utíšiť našu nepokojnú a roztekanú myseľ, inak povedané, snažíme sa odpútať od intelektu, a deje sa tak prostredníctvom monotónnosti, pretože každá monotónnosť unavuje ľavú hemisféru mozgu a núti ju vzdať sa svojej dominancie. Najľahšie sa začína sústredením na jeden bod - na dýchanie, na opakovanie mantry, alebo ako častokrát v našom prípade, na zvuk. 

Ako to funguje?

RELAXÁCIE: Napätie, ktoré zažívame počas bežných dní a ktoré nijako neventilujeme, má tendenciu usádzať sa v rôznych oblastiach nášho tela. Zameraním vedomej pozornosti na dané oblasti a formou autosugescie sa dá tohto napätia zbaviť. Deje sa tak prostredníctvom striedavého napínania a uvoľňovania kostrového svalstva, alebo zapojením svojho vnútorného pohľadu, ktorým sa postupne prechádza celé telo (od nôh až po hlavu, alebo naopak), a predstavou, ako sa postupne presvetľuje jasnými lúčmi, alebo je zahŕňané príjemnými pocitmi tepla. 

MEDITÁCIE: Naše vedomie má tendenciu neustále premýšľať a tak bývame často zahltení aj úplne nepodstatnými myšlienkami. Niekedy sa zdá akoby sa myseľ riadila svojou vlastnou vôľou. Naša vnútorná mentálna vrava nám často bráni preniknúť do hlbších úrovni nášho ja. Prostredníctvom meditácie sa vieme stíšiť a zažiť stav bytia v prítomnom okamihu. Možno si povieš, ja som stále v prítomnosti, ale je tomu skutočne tak? Pozri sa lepšie na svoje myšlienkové pochody. Čím sa skutočne zaoberáš? Tým, čo práve prežívaš, alebo niečím iným? Je totiž známe, že človek väčšinu času rozoberá buď najbližšie udalosti, ktoré ho čakajú, pozerá sa do ďalekej budúcnosti pri plánovaní a určovaní si cieľov, prípadne žije v minulosti a v nevyriešených problémoch a konfliktoch. 

Aké sú účinky?

RELAXÁCIE:  Pri relaxácii sa dá skvele vidieť, ako úžasne prepojené sú spolu telo a duša. Vplývaním na telo prostredníctvom relaxačných techník sa postupne prepíname do parasympatiku - autonómneho nervového systému, ktorý sa stará o "odpočinok a trávenie". V tomto stave klesá napätie vo svaloch, spomaľuje sa srdcová činnosť, znižuje sa tepová frekvencia a krvný tlak a zužujú sa zreničky. Na druhej strane sa zvyšuje činnosť tráviaceho systému (viac slín, žalúdočných štiav, pohyby čriev), a zlepšuje sa regenerácia a imunitné procesy. 

MEDITÁCIE: Účinky meditácie sú mnohoraké: upokojenie mysle, ujasnenie si životných priorít, väčšia ohľaduplnosť voči ľuďom a svojmu okoliu. Prospešné účinky získame už len tým, že sa utíšime. Už len tento samotný fakt urobí dobre mnohým na duši i na tele. Vďaka hlbokému uvoľneniu a upokojeniu nervového systému umožňujeme telu efektívnejšie fungovať, posilňovať jeho samoliečebné schopnosti a navracať sa do prirodzenejšieho a zdravšieho stavu. Ďalším benefitom meditácie sú vedeckými výskumami objavené pozitívne zmeny odohrávajúce sa na konkrétnych oblastiach v mozgu. Pomocou meditácie sa zmenšujú časti spojené so stresom a úzkosťou a zväčšujú časti spojené s učením a pamäťou. 

Ako to prebieha?

Lekcia prebieha v štyroch krokoch. Po zaujatí polohy ležmo prevádzam klientov dychovými cvičeniami. Druhým krokom je relaxácia, počas ktorej sa zameriavam na pokyny pre uvoľnenie svalového napätia v oblastiach, kde sa hromadí. Nenáročné techniky bývajú doplnené buď imagináciou, alebo vizualizáciou. Pred meditáciou je vhodné dostať sa do správneho rozpoloženia mysle, o čo sa postarajú práve predchádzajúce cvičenia. Po nich nasleduje koncentrovanie mysle na jednu vec (napríklad na dych, predstavu, opakovanie mantry, alebo na hudbu), počas ktorej sa snažíme nemyslieť na nič iné, a vrátiť sa do procesu hneď, keď myseľ nachvíľu odskočí a začne sa zaoberať niečím iným. Pri nácviku treba byť trpezlivý a nebyť rozladený z toho, že sa nedarí myseľ udržať "na jednom mieste". Ďalšou podstatnou vecou pri meditácii je snažiť sa o ňu bez úsilia. Čím viac snahy vynakladáme, tým menej uvoľňujúci je celý proces. Reálne je nemať spočiatku príliš veľké alebo konkrétne očakávania z meditácie, je vhodné nechať tomu voľný priebeh a veriť v priaznivé účinky. Lekcia je zakončená hudobnou sekvenciou, pri ktorej je celý proces zavŕšený lahodným plynutím utišujúcich melódií.